Nešváry slovenských ciest - pätníky

Autor: Ľubomír Majerský | 23.9.2014 o 8:13 | Karma článku: 6,67 | Prečítané:  330x

Hoci nepatrím medzi pravidelných cestovateľov do zahraničných destinácií, precestoval som pár európskych krajín aj autom. A ako tomu už neraz býva, všímal som si a aj si všímam rôzne detaily z pozície šoféra a porovnávam to so Slovenskom. Okrem iného mám teraz na mysli blízke okolie ciest, či cesty samotné. Neraz som upozorňoval na fakt, že okolo našich ciest sa v rigoloch, v medziach nachádza nemalé množstvo rôznorodého odpadu. Nedokážem pochopiť prístup niektorých ľudí, ktorí z okna auta dokážu vyhodiť čokoľvek. A to už nespomínam odstavné parkoviská popri cestách, ktoré hýria tonami odpadu. Je to rakovina, ktorej sa nám nedarí zbaviť. Mňa osobne to nesmierne trápi a myslím, že nie som sám. No, nie o tom sa chcem teraz rozpisovať.

Chcel by som upozorniť na jeden nešvár, ktorým sú slovenské pätníky. Pätník sám o sebe má pomerne dlhú históriu. V súčasnej dobe sa osádzajú pozdĺž ciest, aby plnili funkciu vymedzenia okraja cesty. Je nosičom reflexných odrazových skiel, aby vo večerných a nočných hodinách vedeli šoféri lepšie identifikovať kadiaľ vedie cesta. No a na slovenských cestách je to veľký problém, ktorý by som rozdelil do dvoch kategórií:

 

  1. Na cestách 2. a 3. triedy je ich žalostne málo. Mám pocit, že tie boli osadené ešte v predrevolučnom období a po nežnej sa o ne už nikto nestará, nikto ich nedopĺňa, prípadne ak sa niekde aj popri cestách nachádzajú, tak sú rozbité alebo im chýbajú reflexné sklíčka alebo sú znečistené či zaburinené. Na cestách 1. triedy to je o trochu lepšie, ale tiež by som moc nejasal. Prešiel som Slovenskom krížom-krážom, takže viem o čom hovorím a hovorím aj, že aj keď som Slovák, trebárs z východu republiky a idem autom niekam na západné Slovensko a ešte k tomu vo večerných či nočných hodinách, tak cestu, ktorú nemám rutinne vžitú, nemôžem poznať. V tom by mi mali byť nápomocné pätníky, lenže keby nejaké boli. A ak už aj nejaké sú, tak sú zarastené vysokou trávou, burinou. Pred pár dňami som sa vrátil z Južnej Moravy. Prešiel som hodne km po cestách 2. a 3. triedy. Verte, že je to tam o hodne lepšie. Aj tieto cesty boli vybavené pätníkmi a nižšími, o čom sa ešte zmienim. Dôležité je aj to, že všetky medze, naozaj všetky, boli vykosené. Keď som sa vracal na Slovensko cez hraničný priechod Hodonín – Holíč, na slovenskej strane, na moste cez rieku Morava, je informačná tabuľa Slovenskej republiky. Ani by tam nemusela byť, pretože každý vie, že dorazil na Slovensko. Žiaden pätník, burina meter vysoká, proste ďžungľa.
  2. Nespomenul som slovenské diaľnice. Chvalabohu, tam je to v poriadku, ale zdanie na prvý pohľad klame. Tu mi vadí ich výška. Naše pätníky sú vysoké cca 115-120 cm (previedol som si viacero meraní osobne), nájdu sa však aj o trochu nižšie. V porovnaní napríklad s výškou rakúskych alebo talianskych pätníkov sú o dosť vyššie. Talianske majú výšku okolo 80 cm, pri cestách 3. triedy 60-70 cm. Možno už tušíte kam mierim. V Taliansku sa dá pohodlne jazdiť v nočných hodinách po cestách 3. triedy a pritom Vám postačuje, ak máte zapnuté LEN PARKOVACIE (OBRYSOVÉ) svetlá. Áno, tak dobre je vidieť cestu lemovanú pravidelne osadenými a čistými pätníkmi. Na diaľnici je to podobne. Ak zapnete na talianskych cestách stretávacie svetlá, reflexné sklá pätníkov sa Vám rozžiaria v takom počte, že ich nedokážete zrátať, o diaľkových už ani nehovorím. Na slovenských diaľniciach, pri zapnutých stretávacích svetlách (z pozície, keď auto je zarovno s 1. pätníkom), je viditeľnosť 2. pätníka slabá a pri 3. pätníku v poradí, na to aby ste ho zaznamenali, potrebujete byť na ceste sám, bez toho, aby oproti Vám šlo nejaké auto. Na slovenských cestách 2. a 3. triedy skôr zazriete očí líšky alebo iného tvora, než odraz z pätníka. Prečo sú tie pätníky tak vysoké, keď vôbec nespĺňajú ten účel, ktorý by mali?

 

To naozaj musíme byť v každej oblasti prvý odzadu? Asi v každej krajine je korupcia, teda je to nejaké sito, ktorým niekomu niečo prepadne. Slovensko už nemá ani len to sito, lebo i to niekto sprivatizoval, vytuneloval, ukradol a ponechal len obrubu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.

SVET

Rakúskym prezidentom bude holandský šľachtic z Ruska

Tiahnuce sa voľby vyhral Alexander Van der Bellen.


Už ste čítali?